Na začiatku vznikne prvotná architektonická vízia, ktorá v manažérskom jazyku popíše, čo bude výsledkom procesu realizácie projektu Enterprise architektúry. Cieľom takéhoto podkladu je presvedčiť kľúčových hráčov vo firme, že do projektu má zmysel investovať ľudské a finančné zdroje, a že takýto projekt prinesie hodnotu.

Následne sa prvotná architektonická vízia rozpracuje do detailnej Enterprise architektúry vo všetkých svojich motivačných aspektoch a doménach.

Motivačné aspekty popisujú → koho nová architektúra zasiahne, a aké ciele má naplniť, teda prečo a pre koho sa to vlastne celé ide robiť. Z toho vyplynú požiadavky na novú želanú cieľovú Enterprise architektúru spoločnosti.

Architektonické domény sú tri: → biznisová, → aplikačná a dátová (spolu sa označuje ako architektúra informačných systémov) a → technologická.

Viete sa rozhodnúť, kde začať, či analýzou súčasného stavu („As-Is“) a potom pokračovať návrhom želaného stavu („To-Be“). Tento postup sa označuje ako „Baseline First“ → takto obvykle postupuje existujúca firma, ktorá chce zlepšovať svoje procesy a má dobrý základ. Na druhej strane od návrhu cieľového stavu („To-Be“) začína napríklad nová, vznikajúca spoločnosť alebo spoločnosť, ktorá už nechce stavať na svojom aktuálnom základe. Tento prístup sa označuje ako „Target First“.

• Analýza súčasného stavu („As-Is Analysis“) → Zmapovanie existujúcich procesov, systémov a technológií, tak ako organizácia funguje v čase realizácie analýzy.

• Definícia cieľového stavu („To-Be Analysis“) → Stanovenie, alebo ak už existujú, identifikácia budúcich cieľov, požiadaviek a želaného stavu. Napríklad, ako chce organizácia fungovať o rok, o dva, o päť. Aké chce mať výsledky, akým spôsobom chce fungovať.

• Rozdielová analýza („Gap Analysis“) → Identifikácia rozdielov medzi súčasným a cieľovým stavom.

• Plánovanie zmeny → Navrhnutie krokov a cestovnej mapy („roadmap“) na základe identifikovaných rozdielov („gapov“) medzi súčasným a želaným stavom. Navrhnutie plánu, ako sa zo súčasného stavu dostaneme do cieľového, v ktorom naplníme stanovené ciele.

• Implementácia a monitorovanie → Identifikované kroky organizácia realizuje a priebežne, s podporou Enterprise architekta, monitoruje dosiahnutý pokrok.

No áno, poviete si, toto vyzerá ako štandardný proces zlepšovania. V čom je ten prínos? Prečo by sme mali u nás vo firme využiť práve Enterprise architektúru? Nuž, je to práve aj v postupoch a nástrojoch, ktoré sa na vyššie popísané kroky použijú.

• Modelovacie nástroje → Ako napríklad Archi (https://www.archimatetool.com) alebo Bizzdesign (https://bizzdesign.com).

• Dokumentačné nástroje → Napríklad obľúbený Confluence (https://www.atlassian.com/software/confluence).

• Generatívna umelá inteligencia (GenAI) → Napríklad OpenAI ChatGPT (https://chatgpt.com), Microsoft Copilot (https://copilot.microsoft.com).

• Samozrejme osobné stretnutia s kľúčovými hráčmi, používateľmi, zamestnancami, klientami.

• Brainstorming na generovanie nápadov a myšlienok.

• Analýza legislatívy, ktorou sa dané podnikanie riadi, analýza vnútorných postupov, interných informačných systémov, ich funkcií a podobne.

• Nuž a bude treba kresliť veľa diagramov a textovo ich popisovať. Toto má zmysel pre ďalšiu komunikáciu so všetkými kľúčovými hráčmi.

• Krátkodobé iniciatívy, zamerané na konkrétnu oblasť → tieto môžu trvať niekoľko týždňov až mesiacov.

• Komplexné a zložité iniciatívy pre zložité organizácie (banky, ministerstvá, výrobné závody) → môžu trvať 6 až 12 mesiacov alebo viac, v závislosti od veľkosti a zložitosti.

• TOGAF → je skratka od komplikovaného názvu „The Open Group Architecture Framework“. Je to vlastne návod, ktorým sa pri príprave alebo aj zmene Enterprise architektúry postupuje. Okrem postupov tiež definuje, akí ľudia, v akých roliach sa majú na príprave Enterprise architektúry podieľať. Dôležité je vedieť, že pre úspech projektu je nutné, aby v projektovom tíme boli zapojení aj ľudia z biznisu, prevádzky, manažmentu spoločnosti, ale aj ľudia s detailnou znalosťou existujúcej infraštruktúry. Enterprise architektúra sa totiž týka prierezovo celej organizácie.

• Archimate → grafický modelovací jazyk, ktorý sa používa pri modelovaní, vizualizácii a analyzovaní Enterprise architektúry. Na rozdiel od iných technických modelovacích jazykov je jeho výhoda v tom, že spája modelovanie technického aj biznisového pohľadu v jednom modeli. Pri použití iných modelovacích jazykov je nutné v tejto oblasti robiť kompromisy. Bol navrhnutý tak, aby bol zrozumiteľný nielen technickým ľuďom.

• Naša firma pôsobila v papierovom svete, ale chce svoje služby klientom, alebo svoje vlastné procesy, výrazne optimalizovať a digitalizovať.

• Naša firma výrazne expanduje, alebo kúpila ďalšiu firmu, alebo nás kúpila firma, s podobným, alebo iným portfóliom produktov.

• Dlhodobo sa nám nedarí plniť významné strategické ciele, napríklad nedarí sa znižovať náklady, alebo zvyšovať maržu, a to napriek tomu, že papierovo by sa to dariť malo.

• Nastala na trhu zásadná zmena, ktorá vyžaduje radikálnu zmenu fungovania spoločnosti (napríklad celosvetová pandémia, alebo uvedenie novej technológie – napríklad generatívna umelá inteligencia, alebo lokálne, prípadne svetové konflikty).

• Zrozumiteľný model budúceho stavu spoločnosti podľa jej cieľov.

• Modely, diagramy, architektonické analýzy, prezentácie.

• Architektonické cestovné mapy („roadmap“).

• Všetko spracované tak, aby to bolo zrozumiteľné všetkým, pre ktorých sú tieto informácie určené (toto sa dá dosiahnuť práve použitím spomínaných štandardov).

Výsledkom môže byť napríklad optimalizácia procesov, zníženie nákladov, zrýchlenie inovácií, ale aj lepšia predstava o tom, do ktorých procesov, aktivít, informačných systémov má organizácia investovať a aké benefity jej takáto investícia prinesie. Ale aj naopak, pohľad na to, čo sa stane ak sa niektoré investície neurobia, aký to bude mať dopad na biznis.

🪄 OK, rozumiem, že v biznise to má zmysel, ale čo si z toho zobrať pre seba?

Popísané princípy tvorby Enterprise architektúry nie je úplne jednoduché aplikovať v osobnom živote, Enterprise architektúra bola navrhnutá pre veľké spoločnosti a organizácie s množstvom procesov a zamestnancov. V osobnom živote však určite vieme overiť fungovanie zlepšovacieho procesu od analýzy súčasného stavu k dosiahnutiu cieľov nasledovnými krokmi.

• Vyhodnoťte svoju súčasnú situáciu → Urobte si inventúru svojich zručností, vedomostí a zdrojov.

• Definujte svoje ciele → Stanovte si jasné a merateľné ciele pre svoju kariéru alebo osobný rast.

• Identifikujte medzery → Zistite, čo vám chýba k dosiahnutiu vašich cieľov.

• Naplánujte si cestu → Vytvorte si plán s konkrétnymi krokmi a ideálne aj termínmi.

• Realizujte a vyhodnocujte pokrok → Aktívne pracujte na svojich cieľoch a pravidelne hodnoťte svoj postup.

• V osobnom živote bez komplikovaných softvérových nástrojov, začať sa dá aj s papierom a perom, napríklad s papierovým plánovačom (https://timemstr.com/sk/).

• Plánovacie aplikácie → najjednoduchšie je začať napríklad s Todoist (https://todoist.com) pre plánovanie úloh.

• Nástroje pre analýzu súčasného a budúceho stavu → vhodný môže byť softvér na tvorbu myšlienkových máp, napríklad MindMeister (https://www.mindmeister.com) alebo Miro.

• A samozrejme rozvoj samého seba → vzdelávacích platforiem je veľa, odporúčame napríklad Seduo (https://www.seduo.sk/uvod) a Udemy (https://www.udemy.com).

• Osobný rozvoj je kontinuálny, ale konkrétne ciele môžete dosiahnuť v priebehu niekoľkých mesiacov až rokov, v závislosti od ich náročnosti a vašej angažovanosti, čiže času máte veľa, preto si treba naplánovať aj kroky do blízkej budúcnosti J.

Výsledkom procesu môže byť osobná „architektúra“, ktorá vám poskytne jasný smer, efektívne využitie času a zdrojov a vyššiu šancu na úspech vo vašich osobných či profesionálnych ambíciách.

Ak máte o tému Enterprise architektúry vo vašej spoločnosti záujem, dohodnite si s nami konzultáciu cez mail martin.hrnko@mh3.sk, alebo priamo tu: https://calendly.com/martinhrnko/45-minute-meeting.